Európa odhalila nový mechanizmus, ktorý môže ohroziť funkciu dolára ako rezervnej meny

Európa odhalila nový mechanizmus, ktorý môže ohroziť funkciu dolára ako rezervnej meny

Spojené štáty majú už nejakú dobu neohrozený monopol nad celosvetovou platobnou infraštruktúrou. Avšak nie celému svetu sa to páči. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas pred mesiacom vyjadril potrebu vytvorenia nového platobného systému, ktorý by bol zbavený závislosti na USA. Takýto systém by poskytol Bruselu nezávislosť od Washingtonu v rámci svojich finančných operácií a navyše by sa stal prostriedkom na záchranu jadrovej dohody medzi Iránom a západným svetom.

Maas pre nemecký denník Handelsblatt povedal: „Európa by nemala dovoliť Spojeným štátom dominovať platobnej infraštruktúre a konať na náš úkor. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sme posilnili európsku autonómiu vytvorením nových platobných kanálov nezávislých od USA, založením Európskeho menového fondu a budovaním nezávislého systému SWIFT.“ Treba poznamenať, že SWIFT („Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication“) predstavuje kooperatívne združenie, ktoré prevádzkuje sieť umožňujúcu bankám po celom svete realizovať medzinárodné platby.

Maas tiež potvrdil, že pre Európu je nevyhnutné, aby zotrvala pri dohode s Iránom. Vo vyhlásení uviedol: „Každý deň trvania tejto dohody je obrovským úspechom v porovnaní s extrémne výbušnou krízou, ktorá by v opačnom prípade mohla ohrozovať Blízky východ.“ Jeho vyjadrenie však malo jasný podprahový odkaz: Európa už nechce byť vazalom v rámci amerického monopolu nad globálnymi platbami a má v pláne agresívne presadzovať svoju vlastnú sieť SWIFT, ktorá nebude podriadená každému rozmaru Washingtonu.

Mnohí tento návrh zavrhli ako príliš agresívny. Priamy útok na SWIFT a Washington by bol koniec koncov zvyškom sveta vnímaný ako jasná vzbura proti globálnemu režimu riadenému Spojenými štátmi. Takýto vývoj situácie by mohol potenciálne spôsobiť krízu dôvery v status rezervnej meny amerického dolára, čo by následne mohlo mať za následok nepredvídateľné a mimoriadne negatívne dopady.

Európa si však aj napriek diplomatickým dôsledkom pevne zaumienila, že aspoň nejakým spôsobom sa musí vzoprieť dominancii USA v tomto sektore. Stalo sa tak predovšetkým v dôsledku najnovších sankcií prezidenta Donalda Trumpa voči Iránu. Európska únia teda 24. septembra uviedla, že vytvorí osobitný platobný kanál, ktorý umožní európskym a iným spoločnostiam legálne pokračovať vo finančných transakciách s Iránom a zároveň sa vyhýbať dopadom sankcií zo strany USA.

Denník Wall Street Journal uviedol, že tento krok „je priamym protestom voči politike prezidenta Trumpa zameranej na Irán a jeho rozhodnutiu odstúpiť od jadrovej dohody, ktoré ohlásil v máji“. Tento krok zároveň dláždi cestu pre konfrontáciu medzi USA a Európou v súvislosti s prístupom k Iránu ohľadom platieb za iránsku ropu a potenciálne povedie k ohrozeniu samotného dolára v úlohe rezervnej meny.

Systém SWIFT zatiaľ ostáva nezmenený. Federica Mogheriniová, ktorá je šéfkou zahraničnej politiky Európskej únie, však spolu s iránskym ministrom zahraničných vecí Javadom Zarifom ohlásila vytvorenie takzvaného „špeciálneho účelového nástroja“, ktorý by mal pomôcť pri riešení vzniknutej situácie. Toto ohlásenie prišlo po stretnutí všetkých strán, ktoré aj naďalej zotrvávajú pri nukleárnej dohode. Jedná sa o Irán, EÚ, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Čínu – teda všetkých pôvodných aktérov s výnimkou USA.

Mogheriniová vysvetlila, že „členské štáty EÚ vytvoria právny subjekt s cieľom sprostredkovania legitímnych finančných transakcií s Iránom, čo umožní európskym spoločnostiam pokračovať v obchodovaní s touto krajinou“ aj napriek nesúhlasu Donalda Trumpa.

Leonid Bershidsky, ktorý je reportérom agentúry Bloomberg, vysvetlil, že súčasnú aktivitu spôsobili práve sankcie USA namierené voči Iránu. Európa – rovnako ako Čína a Rusko – si totiž uvedomila, že všetky budúce transakcie s Iránom budú musieť byť realizované prostredníctvom subjektov izolovaných od amerického finančného systému.

V priebehu júla tohto roku bola navrhnutá akási „nová banková architektúra“, ktorá by dokázala spĺňať vyššie uvedenú funkciu. Nový bankový systém umožňujúci transakcie s Iránom bez zásahu USA by sa mal spoliehať na banku Europaeisch-Iranische Handelsbank so sídlom v Hamburgu a na európske pobočky súkromných iránskych bánk. Zúčastnení aktéri však okrem toho uviedli, že je potrebné vytvoriť aj tretiu alternatívu, ktorá by zahŕňala „špeciálne účelové subjekty vytvorené buď európskymi vládami, alebo v rámci verejno-súkromných partnerstiev, s cieľom sprostredkovať obchodovanie a investície vo vzťahu s Iránom“.

Mogheriniová ďalej uviedla, že Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo pristúpia k zriadeniu medzinárodného, štátom podporovaného finančného sprostredkovateľa, ktorý by jednal so spoločnosťami, ktoré majú záujem o vykonávanie transakcií s iránskymi protistranami. Takéto transakcie – pravdepodobne realizované v eurách a librách, by v konečnom dôsledku neboli transparentné voči americkým orgánom. Európske spoločnosti jednajúce so štátom podporovaným sprostredkovateľom by tak technicky nemuseli byť v rozpore so sankciami zavádzanými Spojenými štátmi.

Takáto iniciatíva by však mohla prerásť do obrovských rozmerov a k novému systému by s najväčšou pravdepodobnosťou získali prístup aj Rusko a Čína. To by umožnilo svetovým ekonomikám obchodovať medzi sebou bez akejkoľvek závislosti na súčasnom systéme SWIFT.

Európa by takýmto spôsobom vytvorila infraštruktúru na legálne a bezpečné obchádzanie amerických sankcií. Navyše by poskytla záruku toho, že realizované transakcie nebudú oznamované americkým regulačným orgánom.

Veľavravnou je predovšetkým skutočnosť, že účastníci jadrovej dohody z roku 2015, ktorá je formálne známa ako Spoločný komplexný akčný plán („Joint Comprehensive Plan of Action; JCPOAL), „zdôraznili odhodlanie chrániť slobodu svojich ekonomických subjektov v rámci realizovania legitímnej obchodnej činnosti s Iránom“.

Nový bankový mechanizmus v podobe špeciálneho účelového nástroja by sa zaoberal sprostredkovaním platieb spojených s exportom (vrátane ropy) a importom Iránu. Mogheriniová vysvetlila:

„V praxi to znamená, že členské štáty EÚ vytvoria právny subjekt na sprostredkovanie legitímnych finančných transakcií s Iránom, čo umožní európskym spoločnostiam pokračovať v obchodovaní s Iránom v súlade s právom Európskej únie, pričom tento systém by mohol byť otvorený aj pre ďalších svetových partnerov.“

V dôsledku nových agresívnych sankcií voči Iránu – a potenciálne ďalším sankciám zavedeným v novembri, ktoré Trump naznačil počas prejavu na stretnutí OSN – sa európske spoločnosti hromadne stiahli z iránskeho trhu. Ekonomika tejto krajiny medzitým začala výrazne klesať a keď Spojené štáty odstúpili od jadrovej dohody, iránska mena sa voči doláru kriticky prepadla takmer zo dňa na deň.

Mogheriniová na druhej strane potvrdila, že Irán ostáva plne odhodlaný plniť svoje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody a Európa mieni pokračovať v spolupráci s touto krajinou aj napriek americkým sankciám. Európska predstaviteľka tiež uviedla, že jadrovú dohodu z roku 2015 vníma ako veľký úspech pre celosvetovú diplomaciu a preto „hlboko ľutuje“ súčasné konanie Spojených štátov.

Treba poznamenať, že práve vytvorenie novej bankovej architektúry môže byť konečným cieľom, ktorý sleduje Európa, Čína a Rusko. Irán by tak bol iba vhodnou zámienkou – koniec koncov, jadrová dohoda je jednou z mála vecí, ktoré aktuálne zjednocujú EÚ, Čínu a Rusko proti USA.

Bershidsky poznamenal, že predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker už v minulosti vyzýval k posilneniu medzinárodnej úlohy eura. Aj Čína a Rusko sa totiž už minulosti snažili podkopať dominanciu dolára v medzinárodnom obchode – avšak v spolupráci s Európou a momentálne druhou najväčšou rezervnou menou na svete by sa tento cieľ mohol stať realitou.

Zatiaľ nie je jasné, či vytvorenie špeciálneho účelového nástroja skutočne povedie k tomu, že sa európske spoločnosti ako Total z Francúzska alebo nemecký Daimler vrátia na iránsky trh. Nedá sa však poprieť, že spoločná iniciatíva Európy, Číny a Ruska je neklamným symbolom pretrvávajúcej kritiky smerovanej na administratívu prezidenta Trumpa a jeho rozhodnutia ohľadom Iránu.

A to nás privádza k najdôležitejšiemu bodu diskusie. Donald Trump je totiž strojcom vlastného osudu – práve jeho agresívna zahraničná politika a využívanie dolára ako hrozby pre medzinárodný obchod spôsobili, že Európa, Čína a Rusko sa odhodlali experimentovať s alternatívnymi obchodnými modelmi, ktoré by neboli nevyhnutne naviazané na americkú menu.

Nespochybniteľnou pravdou ostáva, že medzinárodná dominancia žiadnej meny netrvala večne a neexistuje žiadny dôvod na to, aby bol americký dolár výnimkou.

Bershidsky v súvislosti s touto skutočnosťou dospel k nasledujúcemu záveru: „Donald Trump sa príliš spoliehal na to, že v prípade vlastnej potreby môže využiť dominanciu dolára na zastrašenie svojich nepriateľov a tvrdohlavých spojencov. To by sa však napokon mohlo obrátiť proti nemu a proti Spojeným štátom, pretože úsilie zosadiť dolár z trónu je čoraz serióznejšie.“

Pridané: 27. 09. 2018

Bude Vás zaujímať

Neudržateľne zadlžené spoločnosti a fatálne nedostatky rezervných mien

Je zaujímavé, že neočakávané dôsledky sa iba zriedka ukážu byť...

čítať ďalej...

10 vecí, ktorých sa musí zrieknuť každý milionár

  Celosvetovo uznávaný autor Steve Siebold, ktorý si vlastnými silami...

čítať ďalej...

Odber noviniek